Výberové konanie

Navigácia

O škole

História školy

 

Prvé zmienky o škole v obci Matiašovce pochádzajú z roku 1797. Budova bola z dreva, mala jednu izbu a komoru. K nej patrila aj stodola a tri stajne. Materiál daroval vtedajší patrón obce  - rodina Paločay – Horváth. Prácu a peňažné náklady hradila rímsko – katolícka cirkev. Vyučovanie prebiehalo v tej istej miestnosti, v ktorej býval učiteľ, ktorý bol zároveň organistom i kostolníkom. Mladšie deti sa učili zo šlabikára, staršie z modlitebnej knižky.

V roku 1801 sa spomína prvýkrát konkrétne meno učiteľa, ktorý na škole vyučoval. Volal sa Bartolomej Salatkay.

V kronike sa píše, že drevená škola zhorela, neuvádza sa však kedy a prečo.

Roku 1869 bola postavená nová budova školy (horná budova), v ktorej bol učiteľský byt a osobitne aj trieda. Jeden učiteľ učil sám všetky ročníky od prvého po ôsmy, vyučovací jazyk bola slovenčina.

Od roku 1907 slovenskí učitelia boli nútení vyučovať všetky predmety, okrem náboženstva, v maďarskom jazyku. Učebnú látku vysvetlili najprv po slovensky, potom ju povedali v maďarčine. Pán farár Michal Majerčák požiadal vrchnosť o možnosť vyučovať v slovenčine. Ako dôvod uviedol, že v obci žijú len Slováci. Maďarská vláda mu vyhovela. Avšak roku 1910 prišlo nariadenie, podľa ktorého sa 5 predmetov musí vyučovať  v maďarčine, a to maďarský jazyk, počty, zemepis, dejepis a ustanoveda. Podľa tohto nariadenia sa vyučovalo až do skončenia 1. svetovej vojny. Posledný učiteľ, ktorý učil na škole po maďarsky, sa volal František Laufík. Bolo to v školskom roku 1917/1918.

Roku 1910 bola postavená nová budova školy (dolná budova), v ktorej bol učiteľský byt a jedna učebňa. Materiál a prácu zabezpečila obec, piesok dostala obec darom od (citujem) „panstva Salamonovho“.

Prvou učiteľkou, ktorá sa v kronike spomína z marca 1914, bola pani Gabriela Kertzová. 

Od 29. novembra 1916 do 24. januára 1917, bola škola pre šarlach zatvorená. Zomrelo 13 detí.  Druhýkrát bola škola zatvorená pre španielsku chrípku, a to od októbra do decembra 1918. Tretíkrát bola zatvorená škola od 23. októbra do 23. novembra 1952 pre ochorenie dobytka slintavkou.

Presný počet žiakov sa v kronike uvádza až od školského roku 1921/1922, bolo ich 90. V školskom roku 1933/34 bola zriadená tretia trieda pre veľmi vysoký počet žiakov – 155. V I. triede  sa učili žiaci 1. a 2. roč., v II. triede 3. a 4. ročníka a v III. triede žiaci 5. až 8. ročníka.

Roku 1944 bola Rímsko-katolícka ľudová škola poštátnená a premenovaná na Štátnu ľudovú školu. Koniec šk. roka 1944/45 bol netradičný. Bol ukončený už 20. júna. Žiakom sa len prečítali známky, vysvedčenia nedostali, lebo bol veľký nedostatok tlačív. V šk. roku 1945/46  bola III. trieda zrušená a žiaci 6. až 8. ročníka prechádzajú do Meštianskej školy v Spišskej Starej Vsi. Na škole zostávajú žiaci 1. – 5. ročníka v počte 112. V školskom roku 1947/48 však tretia trieda bola opäť obnovená pre vysoký počet žiakov – 118.

V školskom roku 1960/61 dostávajú žiaci po prvýkrát učebné pomôcky bezplatne. V nasledujúcom roku sa opäť ruší na škole tretia trieda.

V školskom roku 1965/66 bolo na škole dvojzmenné vyučovanie pre bytovú hubu, robila sa rekonštrukcia dolnej budovy, potom hornej. V októbri 1974 sa do dolnej budovy školy zaviedol vodovod. Roku 1999 bola dolná budova zrekonštruovaná, pribudla nová učebňa, sociálne zariadenia, obidve budovy boli splynofikované. Po roku 2000 sa vymenili okná a dvere za plastové. V roku 2007, počas letných prázdnin, sa uskutočnila druhá veľká rekonštrukcia budov školy – vnútorná izolácia podláh a stien.

 Prvýkrát sa v kronike spomína funkcia riaditeľa až od školského roku 1942/43. Dovtedy to bola funkcia správcu školy. Prvým riaditeľom bol pán Michal Ovšonka. V ďalšom poradí to boli – p. Štefan Repaský, p. Mikuláš Medvec, p. Elena Petrasová Ziburová, p. Jozef Kozák, p. Terézia Hmatová Leláková, p. Gejza Sankovský, p. Elena Demská, p. Jozef Baďo, p.Veronika Kurucová, p. Andrej Kuchta a p. Elena Galovičová.

Novinky

Kontakt

  • Základná škola Matiašovce
    Mlynská 156/1
    059 04 Matiašovce
  • 0911890087

Fotogaléria